Padlo lietadlo – zatriaslo to so mnou. padlo ich uz veľa, no teraz v ňom boli aj Slováci. Ľudia vôkol mňa, ľudia ktorí veľa cestovali. Aj ja veľa cestujem, pohlo to mnou.
Veľa dobrovoľníkov, ľudia, ktori milovali Afriku, tak ako ju milujem aj ja. Každý deň mám Afriku v mysli. Opať mi to ukázalo, aký je život krehký, ako môže púť človeka kedykoľvek skončiť. Len tak, v jednom okamihu.
Opäť sa zamýšľam nad životom, opäť si viac a viac vážim každý jeden deň. Napĺňam sa vďačnosťou, vďačnosťou za každý deň, za každý lúč slnka, za každú kvapku dažďa za zvuk vetra, či za ticho noci.
Napĺňam sa láskou a ešte väčšou chuťou žiť, s vedomím, že nevieme kedy to stretne nás, a chcem preto žiť a robiť veci naplno.
RIP Danica, RIP Martin, RIP všetci čo v lietadle boli.
Vlado
