Jazvy a drámy Nanga Parbat – Hora Zabijak, Pakistan

Odhaľovanie príbehov – kdeže som to bol ?

Z relatívne dobrej, avšak prašnej cesty z mestečka Chilas pozdĺž rieky Indus sme pri moste Reikot zastavili. Prehodili sme veci, a naskočili sme do 4×4 jeepu, ktorý nás mal previesť do dedinky Tatu, odkiaľ nás čakalo už len šlapanie a zároveň veľká neznáma. Pre mňa prvá osemtisícovka, ktorú dúfam uvidím na vlastné oči, a veru pozeral som s „otvorenýma očáma“ ako mucha puk.

V návale povinností som nemal veľa času podrobnejšie si preštudovať, čo nás čaká, navyše pred tripom som mal  niekoľko týždňov „dramatické“ gastro problémy, čo mi na pohode ozaj nepridalo. Trek aj trip bol mega, pre predstavu o dramatičnosti prostredia pridávam niekoľko poznámok. To všetko som objavoval a zisťoval za chodu a cítil som tú svoju malosť vydanú na pospas prírode, pokoru a vďaku, že to všetko môžem vidieť a zažívať teraz spätne môžem povedať „za priazni všetkých okolností voči mne“.

Intro Nanga Parbat

Nanga Parbat, nazývaná aj hora „Zabijak“ alebo „Zabijacka hora,“ vyvoláva v ľuďoch zmes úcty, obdivu, strachu a rešpektu.  Má ešte meno Diámir.

Nachádza sa v Pakistane, v Kašmírskych Himalájach, v horskej skupine Nanga Parbat, 125 km severne od Šrínagaru. Je to najzápadnejšia Osemtisícovka. Nanga Parbat (8125 m) je deviatym najvyšším zo 14 hlavných vrcholov sveta nad 8000 metrov. 

Hora Zabijak

V tejto divokej krajine, kde sa stretáva modrá obloha s nekonečnými ľadovcami, sa odohrával osudový príbeh mnohých odvážnych horolezcov. Hora Nanga Parbat je známa tým, že ide o extrémne ťažké lezenie a získalo a zomrelo tu veľa horolezcov pri pokusa ju zdolať. do druhej svetovej vojny mala na svedomí najviac úmrtí o všetkých hôr.

Nanga Parbat prevyšuje okolité vrchy o viac, ako 1 000 metrov, čiže nie je vôbec chránený pred vetrom, ani monzúnovými zrážkami. Sú tu časté lavíny a silné búrky. Pri našom treku do basekempu sme boli tiež svedkami lavíny. Aj preto sa jej hovorí nahá čiže odhalená hora. Lebo je odhalená vetru a všetkým poveternostným podmienkam. To je preklad jej názvu.

Kvôli obtiažnosti výstupu na horu Nanga Parbat zo strany od Fairy meadows, známej ako Raikot stena, sa podľa informácií od nášho sprievodcu za posledných približne 10 rokov nik neodvážil zdolať horu z tejto strany.

My sme vyšli do basecampu zo strany Raikot ku „Raikot face“.

Na horu sa nám naskytol úžasný pohľad

Galéria

Pozrite si fotografickú dokumentárnu galériu:
Úžasné pohľady, panorámy a dronové fotografie si pozrite v zvlášť sekcii  fotografie a dokumentaristika.

Cesta k hore je jedna z najnebezpečnejších na svete.

Na ceste na Nanga Parbat sme prešli jednou z najnebezpečnejších ciest sveta. Je to kľukatá úzka cesta pre jedno auto s vysokými zrazmi bez zábradlia, ktorá sa vinie pozdĺž hôr až do dedinky Tattu. Keď sme sedeli v jeepe a zbadal som ťo nás čaká vravím si „to kokso“ kam to ideme.

Počas jazdy jeepom som sa hneď spýtal, kedy tu naposledy spadlo auto. Áááá dávno. Ok, ale moj jednoduchý prístup k veci moju pochybnosť nepustí, a aj s Tomášom napäto sledujeme cestu jeepom, či náhodou.. . Naše auto sa cestou pokazilo a čiste náhodou šlo okolo druhé, tak nás vzal druhý šofér.

Dva dni po našom odchode z hory, z tejto cesty spadlo auto so siedmimi ľuďmi, na veľké nešťastie až 5 znich zomrelo. (poruha na brzdách) Toto nešťastie znásobil fakt, že 6-sti pasažieri boli rodina šerpu, s ktorým sme strávili 3 dni.  🙁  Milý usmievavý chlapík. Jeden deň je človek tu, a druhý tu už nie je. V takýchto chvíľach si človek uvedomuje nepredvídateľnosť a hodnotu života.

Z dedinky Tattu vedie trek do Fairy Meadows nádherného údolia. Ešte donedávna bolo nedotknuté, no aj tu sa prejavil development. 

Reinhold Messner a tragédia jeho brata

Legendárny taliansky horolezec Reinhold Messner, ktorému v roku 1970 pri zostupe z Nanga Parbat zahynul jeho brat  Günther Messner pod lavínou práve v Diamírskej stene. 

Náš šerpa ho sprevádzal na 14 dňovom treku okolo Nanga Parbat.

Teroristický útok

V noci  22.6. 2013 vtrhlo do základného tábora vo výške 4200 metrov šestnásť ozbrojených teroristov z radov Talibánu oblečených v uniformách miestnych bezpečnostných síl, ktorí popravili 11 ľudí, a medzi nimi aj 2 slovenských horolezcov. Boli to horskí záchranári Anton Dobeš a Peter Šperka. 

Ku dramatickosti a jazvám tejto hory už viac asi netreba dodať. 

RIP

Záverečná myšlienka:

Možnosť pohladiť túto horu, nadýchať sa jej energie a vidieť jej silu pre mňa stála za to.